Bez cenzury - Cokoliv, co v

Abulia je autorem tohoto článku. Pokud pod tímto textem není zobrazen úryvek, klikněte na titulek pro zobrazení celého článku. 001. Lesná víla Uteká do lesa a späť a späť a späť a v lese to vyzerá na búrku ľudských emócií a asertivita, myslí si, je dobrá, ale len pre ego maniakov a nikto jej to nevyhovorí, pretože nevedia, čo to je, a tak sa túla, hľadá niekoho s kým sa dá porozprávať aspoň, ale keďže nikde nikto tak uteká a myslí na to, že zem je veľká a ona nechce dvakrát vkročiť na to isté miesto 002. Ubytovňa Majster stretol som sa s nimi pred podnikom troch úhlavných nepriateľov mali každý po päť rohov, sedemnásť očí, štrnásť zubov, žiadne uši, žiadne nohy a vraveli, že vyzerajú presne tak ako si ich predstavujem boli to jednoducho úfóni se vším všudy a chceli odo mňa vedieť, ktorým smerom sa ide na Svidník to som ja však nevedel a tak som ich aspoň pozval na pivo do podniku pred ktorým sme stáli podnik to nebol veľký, ale pivo chutilo a obsluha hore bez sa im tiež pozdávala hovorili o veciach, ktoré mi nedávali zmysel, ale neprerušoval som ich, pretože boli radi, že hovoria a kto je rád, že hovorí, ten sa nemá prerušovať, ja som rád ticho a nemám rád, keď ma niekto pri tichu prerušuje, ale oni hovorili a mne to nevadilo, nič sa ma nepýtali až kým nakoniec predsa, a to „že či tu nie je nejaká dobrá, lacná ubytovňa“ „je tu a je lacná a je najsamlepšia zo všetkých, ale je až v Bratislave“ to im nevadilo, pretože bla, bla, bla – zase som nechápal a tak som im napísal pekne adresu a zamával na cestu, boli v pohode a ja som sa pobral domov s vedomím, že konečne spoznajú zem aj z tej lepšej stránky a možno ich príde pozrieť aj Lakatoš 003. Všetci mŕtvi si tu šťastne žijeme Trinásť prstov v našej mamke Jeden piercing na salámke Dve autíčka v priekope Tisíc mŕtvol na kope Všetko, čo sa môže pokaziť sa pokazí, rovnako ako Všetko, čo môže zomrieť zomrie Hlavné je, že si diktátori strihajú fúzy Aby boli lepšie zapamätateľní... 004. Ako keby na tom záležalo Boh súloží s bohom A sám so sebou A potom vznikajú rôzne nepodarky Ako niektorí Napríklad polobohovia Dajme tomu Nepodarky súložia s nepodarkami A sami so sebou Ale už nevzniká nič, čo by dávalo Zmysel Svetu V ktorom sa má žiť Podľa vopred stanovených pravidiel Pretože biblia neklame Len pomáha nepodarkom Pochopiť ich (ne)zmysel A chce ich naučiť konať dobro A byť viac človek ako zviera Lenže Chápanie nezmyselnosti Je chápanie seba Lebo aj tá najzmyselnejšia zmyselnosť Je nezmyselná A bezvýznamná ako všetko 005.Búrja sa V skutočnosti to bolo takto Tety zaklopali Ja som otvoril Tety otvorili ústa A začali vravieť o tom, že všetko je v Biblii(na webe) A ešte, že mi dajú zadarmo knižku V ktorej sú odpovede na časté ľudské otázky Už si z toho stretnutia veľa nepamätám Ale viem, že sa pýtali na môj názor (aj keď dosť neskoro) A ja som ich s ním oboznámil Potom teta prirovnala človeka k autu „Aj vynálezca auta ho najprv musel vyskúšať. Tak aj boh chcel vyskúšať ľudí tým, že im zakázal odtrhnúť jablko. Keby to neurobili, tak by nikdy nezomreli.“ Povedal som jej, že na tom prirovnaní sa mi niečo nepozdáva. Tak začala s tým, že ako podľa mňa vznikol vesmír Keďže ho neurobil boh Zhoda náhod, povedal som Ešte niečo vraveli Už si vážne nepamätám Ale je to zvláštne Ako sa snažia upozorniť (alebo skôr získať si?) Ľudí A ľudia, mnohí z mnohých Tomu uveria, nechajú sa získať Hlavne preto, lebo sa boja Smrti 006. Nik ešte neodporúčal aha, tak to teda sa zdá byť milovaný milovaní buďte všetci, ktorí sa snažíte a len tí skurvení outsideri vám to kazia neviem vlastne ani prečo, keď svet je silný a ohybný ako tá „žena“ čo sa celá vojde do krabice od topánok č.39 nič zo mňa inside – ouside dobro – zlo múdrosť – hlúposť lebo svet plný ľudí jednoducho POTREBUJE jednoducho MUSÍ byť delený nič zo mňa, ale kto z vás to už dávno nevedel? 007. Thriller Jackson zomrel ľudia plačú a deti, túžiace po obťažovaní, tiež prečo, bože? prečo si ho musel vziať? práve teraz, keď svet potrebuje mier a lásku a tanečníkov a čo najviac ľudí bielych na povrchu a čiernych vo vnútri 008. Pozor na obludy Keď už s rozplynulo čaro A havrany odleteli Prichádza on, aby Obnovil dobro vo svete On jediný je toho schopný On jediný to dokáže On jediný môže zachrániť svet A nás, úbohých smrteľníkov Ženy kričia Muži závidia A On si kráča cestou/necestou Sťa boh Ale iba s malým bé Má veľa tvárí, ale Môže byť spoznaný Ak chce Lenže, je to človek, ako my A Ľudia zaslepený neveria, že by niekedy Mohol aj zomrieť A potom to príde! Svet v rukách zločincov a teroristov, alebo Alebo len nový Steven... 009. Cigáni idú do neba Pichala do mňa a hovorila o tom, aké je to chutné, že sa zmietam a nerobí mi to dobre a to jej vonkoncom nevadí, ona sa totiž rada baví a najradšej na mne, pretože nik iný nie je taký hlupák aby si to nechal no nakoniec ma to aj tak naserie a chatám ju pod krk, ona skrúca a ja som rád, že sa jej konečne odplatím, ale ona zmokne a mňa prejde chuť dusiť ju, pretože jej to nebudem robiť, ak to má takéto účinky človek si však nevyberá a preto všetci, ktorí to čítate si položte ruku na srdce a skúste cítiť ako bije a keď bije, tak je to znamenie a to znamenie znamená ísť von a žiť, pretože to srdce nebude biť večne a nebo je už plné cigánov 010. Nebíčko(Realita vs. fikcia) „Mamička vravela, že Dunčo je už starý.“ povedala a pohladila Dunča. „Pôjde aj Dunčo do nebíčka? Mamka vravela, že každý, keď je starý, pôjde do nebíčka.“ „Určite pôjde.“ odpovedala bez záujmu a ďalej vešala prádlo. „Achh. Prečo musí ísť každý do nebíčka?“ Ticho. „Dunčo, ja nechcem aby si išiel do nebíčka. Ja ťa mám rada.“ … A vtedy Dunčo zázračne omladol a začal skákať a vrtieť chvostom a všetci sa bavili a každý bol rád, že vo svete sa už nestarne, ale mladne, nik nezomiera, ľudia sa len rodia a žijú večne a manželstvá už akoby neexistovali, pretože kto by chcel byť večne s tým istým človekom? Život začal mať ešte väčší nezmysel ako doteraz ale aspoň boh už nebol potrebný. 011. Šika-na-stol Vstávam zo sna, keď snívalo sa mi O mačkách pribitých na ståpy A počuť len jej hlas, ako hovorí O tom, aké je všetko jednoduché, keď o tom nepremýšľaš Sú dni a sú zlé To nie je dobré Lebo len ona vie Kto za koľko žobre Ulice preplnené nenaplnenými snami Mi vravia, že sa to nedá dokázať A vo svete plnom ničoho nemám Ani najmenšiu šancu, keď o tom nepremýšľam 012. Krv + čierna krv + žlč + hlien + hnis = ja Ani neviem, čo môže za čo Ani kto môže za čo Ani tá pani, ktorá ma učila psychológiu Mi nikdy nepripadala ako psychologička Radšej ani nepíšem, že to bola ťava Lebo si ma ešte náhodou nájde Neviem ani kde čo A neviem ani kedy čo Ani tá pani, ktorá ma učila psyché a logos Niekedy nevedela, že kde, ani kedy, a asi ani čo Nebudem ani písať o nej Lebo ešte náhodou číta a sa zlostí Že koľko ma naučila a jaká dobrá bola na mňa A že bez jej pomoci by som asi ani nezmaturoval Aj keď tá maturita je sama o sebe veľmi smiešna vec To každý každému pomáha a všetci sa tvária, že to nevidia To je jedno Aj tak išlo len o to, že slečna psyché Nevie učiť psychológiu ...a men. 013. Gorilí muž má všade chlpy, dokope vás, dobije vás, a príde len keď budete chcieť Očakával som úplne hocičo Niečo, čo pohladí Niečo, čo napovie Aký je svet v skutočnosti Niečo, čo ma nenechá chladným Niečo viac, ale Dočkal som sa niečoho, čo Nebola ani jahoda, ani šampanské Snažím sa biť sa S prehnanými očakávaniami A možno sa aj darí A možno aj nie Dôležitý je, aj tak, len ten pocit Je to ťažké, skoro ako Postaviť sa na auto na preplnenej ulici A zrevať: „Kto z vás skutočne cíti, že žije?“ Je to ťažké, ako Ísť na diskotéku v teplákoch Ťažké ako povedať svoj názor Bez strachu ako naňho bude reagovať okolie Ale dôležitý je ten pocit Byť sám sebou a Byť hrdý na to, čo robím Aj keď to iný nechápu Dôležitý je pocit A preto Treba Byť... Sabé Priemerné Dobré Výborné Skvelé

Epilog pro me budouci pratele: Prosim neopoustejte me tak rychle, kdyz se hned neco nepovede. Mejte na mysli, ze jsem take jenom clovek z masa a kosti. Toto prani plati i memu manzelovi, ktery take jiz par dobrych pratel ztratil. Jinak si budem brzo muset zalozit kartoteku ztracenych kontaktu.